Keďže ide o multifaktoriálne ochorenie, vzniká spolupôsobením viacerých príčin. Najhlavnejšou sú baktérie zubného povlaku, teda nesprávne alebo nepravidelné odstraňovanie zubného povlaku pri čistení zubov zo strany pacienta. Medzi ďalšie rizikové faktory patria napríklad: celkové ochorenia, lieky, liečba, stres, fajčenie, vek, genetická dispozícia, nevhodné výplne a zubné náhrady.
Parodontitída najčastejšie vzniká ako následok neliečeného zápalu ďasien (gingivitída). Jednoznačnú diagnózu medzi gingivitídou a parodontitídou je možné stanoviť len na základe RTG vyšetrenia. Pri gingivitíde zápal postihuje len ďasno, kosť poškodená nie je. Prejavuje sa začervenaním, opuchom a krvácaním ďasien. Zápal ďasien je možné vyliečiť, a to bez následkov.
Parodontitída je zápal, ktorý okrem ďasna postihuje väzivo a kostné lôžko zuba, ktoré sa vplyvom baktérií rozpúšťajú. Opuch je výraznejší, môže byť prítomný hnis v oblasti medzi ďasnom a zubom. V pokročilých štádiách sa zuby kývajú, vznikajú medzi nimi rozostupy, ďasná ustupujú a odhaľujú sa korene zubov. Ak sa stav nelieči, vedie to k trvalej strate zubov. Baktérie a ich toxíny sa šíria krvou do celého organizmu a negatívne ovplyvňujú celkový zdravotný stav a tiež systémové ochorenia pacienta akými sú cukrovka, rakovina, srdcovocievne ochorenia, ateroskleróza a mnohé ďalšie. V tehotenstve predstavuje aktívna parodontitída riziko pre plod a môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu.